Novodobé a historické kalendáre

Len na málo vecí sa dá spoľahnúť tak, ako na pravidelné cykly pohybu Zeme a iných viditeľných nebeských telies. Táto vzácna stabilita sa stala základom aj pre meranie, zaznamenávanie a predpovede plynutia času. Preto jednou z najvýznamnejších evolučných výhod ľudského druhu je nesporne schopnosť rozoznávať v prírode sa pravidelne opakujúce javy. Náš mozog z nich dokáže odvodiť zákonitosti a zovšeobecniť ich do formálnej podoby.

Latinský výraz kalendae znamená niečo vyhlásiť alebo ustanoviť. V starovekom Ríme sa takto označoval prvý deň nového mesiaca, ktorý bol "vyhlásený" vždy potom, ako bol na oblohe spozorovaný Mesiac vo fáze novu. Rituál pozorovania novu Mesiaca sa konal na posvätnom mieste Curia Calabra, kde veľkňazi vždy oznámili nielen prvý deň každého nového mesiaca, ale i počet dní do nasledujúceho mesačného cyklu.

Praktický význam presného určenia prvého dňa v mesiaci bol veľmi prozaický – označoval čas, kedy museli dlžníci splatiť dlhy zapísané v knihe zvanej calendarium. Tá tvorila čosi ako jeden veľký účtovný záznam o tom, kto komu koľko dlží. Táto spojitosť jasne naznačuje, akú dôležitú spoločensko-ekonomickú funkciu kalendáre oddávna plnili.

Gregoriánsky kalendár

Z pohľadu bežného Európana či Američana je v súčasnosti kalendár všedná a zároveň nemenná kategória. Mesiace sú striedavo rozdelené na 31 a 30 dní, s výnimkou februára, ktorý má 28 a každý štvrtý rok 29 dní. Len pre zaujímavosť - priestupný bol tento rok (2024) a najbližšie nastane v roku 2028.

Tento kalendár sa nazýva gregoriánsky podľa rímskeho pápeža Gregora XIII. Bol prijatý v roku 1582 a je používaný doposiaľ. Jeho cieľom bolo odstránenie nesúladu medzi dĺžkou trvania kalendárneho a slnečného (solárneho, tropického) roka. Rok má v tomto kalendári dĺžku 365,2425 dňa, čím sa od astronomického roku líši iba o tri desaťtisíciny dňa. Jarná rovnodennosť pripadá každý rok presne na 21. marca.

Teraz niečo viac o zmenách, ktoré Gregor XIII. inicioval. Aby sa predišlo zjavnej náboženskej praxi nevyhovujúcej nepresnosti, pápež zinicioval kampaň cielenú na skrátenie dĺžky roku z 365,25 na 365,2425 dní, čo bolo ešte bližšie solárnemu roku. Ten trvá 365 dní 5 hodín 48 minút a 45 sekúnd, čo je 365,24219 dní. Reforma sa podarila a do praxe bola uvedená posunom dátumu, keď na základe dohody po štvrtku 4. októbra nasledoval piatok 15. októbra 1582.

Adopcia novej verzie kalendára naprieč kontinentmi však nebola jednoduchá, ani priamočiara. Katolícke krajiny si gregoriánsky kalendár osvojili ešte v roku 1582, dostupnými sa stali aj prvé tlačené verzie nového kalendára. Avšak protestantským a ortodoxným krajinám to trvalo oveľa dlhšie. Boli územia, kde sa táto zmena stretla so zásadným odporom a násilnými protestami. Aljaška bola jedným z posledných protestantských území s juliánskym kalendárom platným až do roku 1867. Rusko, Rumunsko či Turecko gregoriánsky kalendár akceptovali až v dvadsiatom storočí.

Juliánsky kalendár

Do roku 1582 v celom kresťanskom svete platil juliánsky kalendár, ktorý ešte v 1. storočí pred n. l. zaviedol Gaius Iulius Caesar. On reformoval pôvodný rímsky kalendár najmä pre potrebu prakticky vyriešiť problém počtu dní v roku. Jeho veľkým nedostatkom bol výpočet, na ktorom bol založený. Oproti solárnemu sa kalendárny rok oneskoroval každoročne o 11 minút a 14 sekúnd.

Rímsky kalendár sa totiž do roku 45 pred n. l. opieral o schému pridávania jedného extra mesiaca nazývaného Intercalaris alebo tiež Mercedonius každé štyri roky, v období medzi februárom a marcom. Tento špeciálny mesiac mal 27 dní a v priestupnom roku kompenzoval "stratu" voči solárnemu roku, podobne ako v súčasnosti 29. február.

Caesarovou hlavnou motiváciou bolo odstránenie zneužívania pridaného mesiaca veľkňazmi, ktorých úlohou bolo vyhlásiť, kedy Intercalaris začne. Toto obdobie totiž nebolo stanovené pevne. Veľkňazi v tejto otázke často konali zištne a nechávali sa ovplyvňovať politikou. To viedlo k výraznej spoločenskej destabilizácii, nepredvídateľnosti a takzvaným veľkým "rokom zmätku".

Cisár preto prizval na diskusiu viacerých renomovaných astronómov a matematikov. Na základe ich odborného výkladu vydal v roku 45 pred n. l. edikt, ktorým sa počet dní v roku zmenil z 355 na 365 a ¼ dňa a v priestupnom roku bol mesiac Intercalaris nahradený jedným dňom navyše. I napriek tomu, že sa táto zmena priamo týkala iba rímskeho kalendára, podstata a princíp reformy prenikli aj do iných kútov antického sveta a podobné pravidlá si osvojili aj ďalšie staroveké ríše.

Význam juliánskeho kalendára však nespočíva len v zmene počtu dní v roku. Postupne priniesol aj nové názvy mesiacov, z ktorých niektoré sa používajú dodnes. A rozpútal tiež debatu upresňujúcu počty dní jednotlivých mesiacov, deň začiatku Nového roka i počítanie rokov.

Prvé kalendáre

Rimania však neboli ani zďaleka prvou civilizáciou, ktorá vzhliadala k oblohe s cieľom identifikovať pravidelné časové intervaly. Domnelým účelom sústavy kameňov usporiadaných do tvaru nepravidelného oválu vo Wurdi Youang, na juhozápad od austrálskeho Melbourne, bolo podľa odborníkov pozorovanie a zachytenie slnovratov a rovnodenností. Odhadovaný pôvod tohto útvaru je v období jedenásťtisíc rokov pred n. l.

Pred niekoľkými rokmi objavili škótski archeológovia v poli v panstve Aberdeenshire pozostatky mezolitického monumentu. Následný výskum ukázal, že ide o doteraz najstarší známy kalendár vôbec. Dvanásť jám korešpondujúcich s jednotlivými fázami Mesiaca, a ich orientácia umožňujúca synchronizáciu s ročnými obdobiami počas zimného slnovratu, je dielom zberačov a lovcov žijúcich spoločne na danom území už osemtisíc rokov pred n. l.

I keď kamenné monumenty možno plnili úlohu sledovania času vyhovujúcu potrebám primitívnych kultúr, technologický rozvoj vyžadoval flexibilnejšie metódy. Sumeri vytvorili prenosný kalendár približne 3 500 rokov pred n. l. Rok mal podľa neho 12 lunárnych mesiacov. Každý z nich pozostával z 29 alebo 30 dní a každé štyri roky pribudol jeden mesiac navyše. Vo svojej podstate to však samostatný kalendár nebol. Viaceré mestské štáty totiž používali vlastné kalendáre s rozdielnymi funkciami a významami.

Postupne v nasledujúcich storočiach pribúdajú dôkazy o autentických kalendároch z ríše Babylonu, Perzie, Grécka, Číny aj Indie. Všetky sa zhodujú v referenciách pohybu nebeských telies a pravidelných astronomických javov, počte dní do roka v intervale od 354 dní + priestupný rok do 365 dní, ako aj v cyklickom chápaní času.

Čínsky kalendár

Prvý čínsky kalendár, ktorý je doposiaľ veľmi komplikovaný, vznikol v 3 tisícročí pred n. l. za vlády legendárneho čínskeho cisára Fu Si (2842 – 2738 pred n. l.). Čína sa v súčasnosti riadi gregoriánskym kalendárom, no v minulosti mali etniká žijúce na jej území vlastný spôsob merania i zaznamenávania času. Dni podľa neho začínajú a končia o polnoci a mesiace dňom fázy novu Mesiaca. Roky sú stanovené druhým alebo aj tretím novým mesiacom po zimnom slnovrate. Zložitá organizačná štruktúra celého čínskeho kalendára obsahuje viacero prvkov určených na špecifické účely. Celosvetovo známy je zvyk zasvätenia každého roku jednému zo zvierat čínskeho zverokruhu. Od februára roku 2024 žijú Číňania v roku draka. Obdoby čínskeho kalendára sa vyskytujú aj v iných východoázijských krajinách.

Mayský kalendár

Je to označenie pre systém používaný v Strednej Amerike pred príchodom Krištofa Kolumba. Jeho základy spája niekoľko menších cyklov rôznej dĺžky, ktoré sú spojené do jedného väčšieho, zosynchronizovaného cyklu nazývaného aj Kalendárne kolo. Jednotlivé cykly s rôznymi počtami dní slúžili na sledovanie rôznych účelových časových období i na určenie ich vzájomných vzťahov a pravidelne sa prelínajúcich periód. Mayský kalendár spája prvky mytológie, astronómie a viacerých zaujímavých matematických konceptov.

Hebrejský kalendár

Hebrejský kalendár sa dnes používa najmä pre potreby židovských náboženských obradov. Avšak spolu s gregoriánskym slúži aj ako oficiálny kalendár štátu Izrael. Určuje napríklad dátumy židovských sviatkov, dní vhodných pre verejné čítanie časti Tóry či pre poľnohospodárske aktivity. Hebrejský lunárny rok je asi o 11 dní kratší ako solárny. Zavádza preto 19-ročný cyklus pre synchronizáciu pridaním prechodného mesiaca každé dva alebo tri roky, celkovo sedemkrát za 19 rokov. No i tak je hebrejský rok stále o 6 minút a 40 sekúnd kratší ako súčasný priemerný slnečný rok. To znamená, že každých 216 rokov hebrejský kalendár zaostane o jeden celý deň.

Islamský kalendár

Kalendár Hidžri, tiež známy ako islamský, je stále živý hlavne vďaka účelovému využitiu pre náboženské potreby. Používa sa na správne určenie dní moslimských sviatkov a rituálov. Takmer vo všetkých krajinách, kde je prevládajúcim náboženstvom islam, je občianskym kalendárom gregoriánsky kalendár so sýrskymi názvami mesiacov. Náboženským kalendárom je však Hidžri. Islamský letopočet začína rokom úteku proroka Mohameda z Mekky do Mediny v roku 622. Obdobne religiózne zamerané kalendáre sú typické aj pre indický subkontinent, a to rovnako pre hinduistov, ako aj budhistov.

Rátanie rokov

V staroveku sa roky často počítali podľa vlády jednotlivých panovníkov. V Grécku sa prelomové stali prvé olympijské hry v roku, teda v roku 776 pred n. l. V Ríme prvý letopočet stanovovalo založenie mesta Rím (ab urbe condita), čiže rok 753 pred n. l. Pre Arabov je rozhodujúci rok 622, teda Hidžra, už spomínaný útek proroka Mohameda z Mekky do Mediny. V Európe sa roky počítajú od (údajného) narodenia Krista. Tento model zaviedol mních Dionysius Exiguus okolo roku 532. Avšak v súčasnosti sa reálny rok narodenia a úmrtia Ježiša Krista značne odlišujú od pôvodných náboženských textov.

Priblížme si teraz niektoré historické kalendáre a v ktorom roku "žijú".

Čínsky kalendár - rok 4722

Tradičný čínsky lunisolárny kalendár patrí medzi najstaršie známe dátumové systémy. Dodnes sa používa v mnohých kútoch Ázie, najmä v Číne, Taiwane, Japonsku, Vietname a na Kórejskom polostrove. Jeho využitie však spočíva už len v náboženskom živote a pri organizovaní tradičných sviatkov. Prvá zmienka o čínskom kalendári pochádza z roku 2637 pred n. l., no za nultý rok sa najčastejšie používa rok 2698 pred n. l., kedy začala vláda Žltého cisára (zrejme 2698/2674 pred n. l. – 2598/2575 pred n. l.). V tradičnom čínskom kalendári je teda v roku 2024 rok 4722.

Budhistický kalendár – rok 2570

Aj kalendár budhistov je lunisolárny, teda spája princíp solárneho a lunárneho kalendára. Rovnako sa používa už len pri určení dňa náboženských tradícií a sviatkov v juhovýchodnej Ázii. Len v Thajsku je stále oficiálne používaný, aj keď s prečíslovaním na gregoriánsky kalendár. Za rok 0 je všeobecne považovaný rok 544 pred n. l., kedy Buddha dosiahol Parinirvánu. To je stav, ktorý vzniká v dôsledku dokonalého vyhasnutia životného smädu, eventuálne ešte pred fyzickou smrťou, pokiaľ človek zachová duševnú nevšímavosť aj po dobu umierania. Tento údaj sa však v rôznych budhistických krajinách líši.

Byzantský kalendár – rok 7532

Byzantský kalendár sa dnes už nepoužíva. V minulosti sa ním riadili krajiny východnej pravoslávnej cirkvi. Bol napríklad oficiálnym kalendárom Byzantskej ríše, Kyjevskej Rusi a Ruska až do roku 1700. Nový rok sa v byzantskom kalendári začína 1. septembra. Ak by ste sa ním v súčasnosti riadili, aktuálne by ste žili do 31. augusta v roku 7532.

Etiópsky kalendár - rok 2016

V Etiópii sa gregoriánsky kalendár neujal. Namiesto toho krajina používa svoj vlastný Etiópsky solárny kalendár, ktorý vychádza zo starovekého egyptského kalendára a má veľa spoločného s tým juliánskym. Nový rok prichádza (podľa nášho gregoriánskeho kalendára) vždy 11. septembra. Každý rok má 12 mesiacov po 30 dní + 5 alebo 6 dní, ktoré patria do akéhosi 13. mesiaca. Rozdiel 7 - 8 rokov medzi etiópskym a gregoriánskym kalendárom spôsobuje odlišný pohľad na dátum udalosti nazývanú Zvestovanie Pána. Do 11. septembra je v krajine rok 2016.

Hebrejský kalendár - rok 5784

Hebrejský kalendár začína stvorením sveta, symbolickou udalosťou, ktorá sa podľa judaistov odohrala pred 5784 rokmi. Nový rok v hebrejskom kalendári začína sviatkom Roš ha-šana a slávi sa prvý alebo druhý deň v mesiaci tišri. V našom ponímaní je to niekedy v mesiacoch september a október. Počet dní v roku je v hebrejskom a gregoriánskom kalendári rozdielny, preto sa sviatok Roš ha-šana koná vždy v iný deň. Islamský kalendár - rok 1446

Islamský letopočet začal v roku 622 (podľa gregoriánskeho kalendára) udalosťou nazývanou Hidžra, kedy prorok Mohamed ušiel z Mekky do Mediny. Ide o lunárny kalendár, ktorý má teda menej dní a oslavy Nového roku prichádzajú v odlišných dňoch. Takže 23. septembra 2024 začne podľa islamského kalendáru rok 1446.

Japonský kalendár - rok Heisei 36

Od roku 1873 používa Japonsko gregoriánsky kalendár. V krajine sa však súčasne používa aj tradičný japonský kalendár založený na menách z obdobia panovania slávnych cisárov. Rok 2024 je teda rokom Heisei 36. Do konca 2. svetovej vojny sa v krajine používal aj tretí kalendár tzv. cisársky, založený na mýtickom vzniku Japonska cisárom Džimmu v roku 660 pred n. l.

Thajský kalendár - rok 2568

Už sme spomínali, že Thajsko používa vo svojej krajine stále tradičný budhistický kalendár, ktorý je však prečíslovaný na najpoužívanejší gregoriánsky. Thajský solárny kalendár s gregoriánskym prečíslovaním prijala krajina v roku 1888 a oficiálne ho používa dodnes. Dni v ňom súhlasia s gregoriánskym kalendárom, líši sa len poradové číslo daného roku. Oproti tomuto kalendáru je ten thajský o 544 rokov včašší.

Holocénový kalendár - rok 12018

Je to jeden z najnovších produktov tohto druhu. Vytvoril ho Cesare Emiliani v roku 1993 s cieľom jednotne pokryť celú históriu ľudstva. Preto si za rok 0 si zvolil rok 10 000 pred n. l., teda obdobie začiatku mladších štvrtohôr. Ide o čas, ktorý je považovaný za začiatok neolitickej revolúcie. Okrem toho sa rok v holocénovom kalendári veľmi jednoducho odvodzuje z gregoriánskeho kalendára.

Pôvod názvov mesiacov roka

Väčšina národov vychádza z latinských názvov a preto si často vieme bez problémov domyslieť, o akom mesiaci ľudia hovoria aj v inom jazyku.

Január – podľa rímskeho boha menom Janus. Ten mal dve tváre, z ktorých jednou videl minulosť a druhou budúcnosť.
Február – podľa rímskeho festivalu očisty, zvaného Februa.
Marec – podľa Marsa, rímskeho boha vojny.
Apríl – z latinského slova aperire – otvárať sa, pučať.
Máj – podľa bohyne Maia (plodnosť a rast).
Jún - podľa bohyne Juno (svadba a pôrod).
Júl – podľa cisára Julia Caesara.
August – podľa cisára Augusta.
September – podľa rímskeho čísla sedem (septem, pôvodne siedmy mesiac).
Október - podľa rímskeho čísla osem (octo, pôvodne ôsmy mesiac).
November - podľa rímskeho čísla deväť (novem, pôvodne deviaty mesiac).
December - podľa rímskeho čísla desať (decem, pôvodne desiaty mesiac).

Zaujímavé sú aj pôvody českých názvov mesiacov. Jeho autori názvy čerpali zo starobylých slovanských slov a podľa toho, čo sa v danom mesiaci deje.

Leden – mesiac snehu a ľadu, po česky "ledu".
Únor – podľa slova "nořit", keďže dochádza k odmäku a ľad sa začína topiť a "noří" sa do vody.
Březen – brezy začínajú kvitnúť.
Duben – podľa stromu dub, ktorý už je v tomto období zelený.
Květen – prebudenie prírody, všetko kvitne.
Červen – pri tomto mesiaci je viacero vysvetlení. Názov môže súvisieť so zberaním druhu jedného hmyzu pod názvom červec (používal sa ako farbivo). Druhou možnosťou je, že v ovocí sa často nachádzajú už červy. A treťou, že červená farba je spojená s dozrievaním mnohých plodov (čerešne, jahody, maliny).
Červenec – podobne ako predošlý mesiac, ale pre tento mesiac je navyše príznačná červená farba všetkých dozretých plodov.
Srpen – obdobie, kedy sa chodilo na pole kvôli žatve, na ktorú bol kedysi potrebný kosák – po česky "srp".
Září – divoká zver začína byť v ruji, po česky "zvěř v říji".
Říjen – hlavný mesiac, kedy je už väčšina zvierat v ruji.
Listopad – jeseň je už v plnom prúde a pestrofarebné listy už opadávajú zo stromov.
Prosinec – aj tento mesiac má viac významov. Prvé vysvetlenie je podľa slova "prosinoti", ktoré je odvedené od slova "sinati" – svietiť, žiariť, keďže slnko vtedy žiari medzi oblakmi a tak isto začína zimný slnovrat. Ľudová etymológia naznačuje, že názov mesiaca môže byť odvodený aj od slova proso, keďže v tomto období sa často jedlo veľa kaše z prosa. Možný je aj výklad zo slova "prosit" v súvislosti s Vianocami a prosením o darčeky.

Dni v týždni

Sedemdňový týždeň pretrvával vo väčšine historických kalendárov a názvy dní boli najčastejšie odvodené od božstiev príslušnej mytológie. Etymológia pomenovaní dní v týždni v slovenčine je však iná. Súvisí skôr s poradím.

Pondelok – deň po oddychu.
Utorok – druhý deň (starosloviensky "vtor" - iný, druhý).
Streda – stredný deň.
Štvrtok – štvrtý deň.
Piatok – piaty deň.
Sobota – podľa hebrejského "sabbath" - deň voľna.
Nedeľa – podľa slovanského "nedelati", teda nerobiť.

Zaujímavosti spojené s meraním času

Historicko-náboženským dôvodom, prečo je nedeľa v niektorých krajinách prvým dňom v týždni, je spojenie so Slnkom. V Egypte bola práve nedeľa zasvätená bohovi slnka Ra a bohoslužba bola považovaná za najlepší spôsob, ako začať týždeň. Podobne tak i Rimania verili, že týždeň začína v znamení slnka (nedeľa) a mesiac (pondelok) sa končí v znamení boha Saturna (sobota).

Mesiace január a február pochádzajú približne z doby založenia Ríma. Boli pridané do kalendára, ktorý bol pôvodne rozdelený iba do desiatich období podobných mesiacom. Ich dĺžka sa pohybovala od 20 do 35 alebo aj viac dní.

Rok nula nikdy nebol, ide o mýtus. Po roku 1 pred n. l. nasledoval rok 1 n. l. S tým súvisia aj fakty týkajúce sa prechodu na náš letopočet. Oficiálne sa tvrdí, že s tým súvisí narodenie Ježiša Krista, lenže...

Evanjelium podľa Matúša hovorí, že Ježiš sa narodil za vlády kráľa Herodesa Veľkého, ktorý zomrel v roku 4 pred n. l. Je preto pravdepodobné, že Ježiš sa v skutočnosti narodil okolo roku 7 pred n. l. Presný dátum jeho narodenia však nie je známy a s určitosťou sa nevie ani to, či to bolo 25. decembra. Zákonite teda ani rok jeho smrti nie je známy alebo nezomrel ako 33-ročný.

Na záver už iba jedno – ani súčasný kalendár nie je bezchybný a stále sa navrhujú jeho ďalšie reformy. Z pohľadu astronomickej presnosti už zrejme nepotrebuje zlepšenia, ale sedemdňový týždeň a rôzne dĺžky mesiacov sú pre niektoré entity nevyhovujúce. Zdá sa tiež, že ak by kalendár mohol mať všetky sviatky a dni odpočinku každý rok pevne stanovené na rovnaké dátumy, také usporiadanie by bolo pre mnohých pohodlnejšie.

Ján Szabó