Prašivý pes aj druhý raz

Manželstvo Dušana a Tamary bolo v dlhodobej kríze. Keď sa zosobášili, boli presvedčení, že rozdielnosťou pováh sa dopĺňajú. Dušan bol akčný, občas podceňoval riziko a preceňoval svoje schopnosti. Tamara bola pravý opak. Veci niekedy vnímala zložitejšie ako v skutočnosti boli. Neraz odmietala pustiť sa do nejakej aktivity, aj keby ju určite zvládla. Tak tomu bolo aj počas poslednej spoločnej dovolenky v horách.

"Po raňajkách sa vyberieme na tú plánovanú ´vrcholovku´, kvôli ktorej sme prišli do Tatier?! Dobre sa obleč," Dušan viac-menej oznamoval program prvého dňa dovolenky.

Tamara mala opačný názor a aj si ho presadila. Vraj počkajú na krajšie počasie. Pohodlne sa uvelebila na posteli. Po chvíli sa ale dvihla a odplávala do kúpeľne osprchovať sa. Dušan sa odchádzajúc do reštaurácie na raňajky rezignovane opýtal, aký teda budú mať program.

"Dnes sa len poprechádzame po okolí. V horách sa počasie mení každú chvíľu. Uvidíme, ako bude zajtra," vyjadrila svoju predstavu o prvom dovolenkovom dni Tamara.

Počasie sa skutočne zmenilo. Avšak k lepšiemu. Pred obedom sa mraky pretrhali a zasvietilo slniečko. Na druhý deň od rána pršalo a tak to bolo až do konca ich dovolenkového pobytu. Doobeda pršalo alebo sa blížila nepriazeň počasia. Dušan bol aj po návrate domov nazlostený, že hneď prvý vhodný deň nevyužili na plánovanú túru.

"Svet sa nezrúti, že sme nevystúpili na ten tvoj vysnívaný kopec. Hlavne, že sme boli spolu," Tamara sa snažila uchlácholiť Dušana.

O rok na to sa Dušan vybral znovu na to isté miesto, ale už bez Tamary. S dvoma kamarátmi pokorili kýžený vrchol, no pri zostupe ich prekvapila prudká búrka. Keď blesk udrel do blízkej skaly, na čas všetci traja nadobro ohluchli. Ešte aj doma Dušanovi chvíľami brnela hlava, ako keby po nej dostal kyjakom. No mlčal, nepriznal sa k nebezpečnej príhode, ktorú by Tamara považovala za katastrofu.

Postupom času si každý začal žiť svojím vlastným životom a spolu prežívali čoraz menej času. Prestali sa rozprávať o tom, kto čo zažil v práci, aké povinnosti a úlohy ho čakajú. Vzájomnú komunikáciu obmedzili na informovanie sa o tom, kto nakúpi, kto čo navarí a kto kedy odchádza na služobnú cestu. O spoločných dovolenkách už ani náznakom nevraveli. Tamara chodila k moru, Dušan do hôr.

"Využívam čas, keď sme náhodou v tej istej chvíli spolu doma, kde trávime čas už iba ako dvaja spolubývajúci s určitými výhodami... Neboj, nebudem sa vracať, ako to ty nazývaš, k žiarlivým výčitkám či ironickým poznámkam. Budem vecný a realistický. Nebude lepšie sa rozviesť?" opýtal sa raz úplne vážne Dušan.

"Čo si sa s koňom zrazil? Myslela som si, že ti takýto život vyhovuje. Ak nie, rozprávajme sa o tom, ako ho zmeniť. Prijať hneď krajné riešenie je v neprospech nás oboch," oponovala Tamara.

"Máš pravdu, tebe rozvod nevyhovuje. Užívaš si s inými, aj keď je pravda, že občas aj so mnou. Prečo by si sa rozvádzala? Však mám pravdu," zazneli Dušanove výčitky.

"Zase začínaš? Znovu tá tvoja irónia a žiadne seriózne návrhy," ostro mu vyčítala Tamara.

"Dobre, mám jeden konkrétny návrh – rozveďme sa," vyslovil Dušan svoj zásadný postoj.

Rozprávali sa o tom dlho do noci. Nakoniec sa ich vzájomná debata čoraz viac preklápala k rozhovoru nie o tom, ako vzájomný vzťah zlepšiť, ale už len o tom, za akých podmienok sa nadobro rozísť. Pri rozhovore o delení majetku bol Dušan veľkorysý. Odsťahuje sa a z bytu si odnesie iba svoje osobné a jemu patriace veci. Všetko ostatné jej ponechá.

A tak sa aj stalo. Dušan si do dvoch týždňov našiel vyhovujúci dlhodobý podnájom a na súd prichádzali už iba ako priatelia, skôr známi. Vzhľadom k týmto skutočnostiam ich samosudkyňa kvôli zásadnej rozdielnosti pováh, názorov a záujmov po krátkom vypočutí rozviedla.

Pri odchode zo súdu si ani ruky nepodali. Povedali si len strohé ahoj a každý sa pobral svojou stranou. Tamaru čakal nejaký mladučký zajačik pri drahom aute, Dušan sadol do svojho MG ZS Hybrid a odfrčal do nového podnájmu. Na rozvodový deň si ani dovolenku nebral. Pracoval z domu a veril, že na súde sa dlho nezdrží. Nemýlil sa.

"Pekný deň prajem. Ako ho prežívate?" opýtal sa ho obchodný partner, s ktorým mal dohodnutý pracovný obed.

"Ak si odmyslím rozvod, ktorý som dnes absolvoval, tak celkom pohodovo," odpovedal mu Dušan s úsmevom nemysliac si, že táto pre neho vtipná replika bude mať nejakú odozvu.

No jeho obchodný partner hneď zareagoval ponukou: "To ma veľmi mrzí. Stretnutie môžeme odložiť na iný, vhodnejší deň. Rozvod je vždy ošemetná záležitosť. Môj mladší brat je rozvedený a tá jeho ho poriadne ošklbala. Pol roka mu trvalo, kým sa aspoň trochu pozviechal."

Dušan mu vysvetlil, že jeho rozvodové konanie bolo len úradne ukončenie niečoho, čo už dávnejšie zakapalo. Už dlhšie býva sám a spoločne nadobudnutý majetok si bez komplikácií podelili. Nie je preto potrebné ho nejako ľutovať.

A tak sa venovali už iba debate na pracovnú tému. Na Dušanove prekvapenie sa hneď po obede dohodli na dlhodobej spolupráci. Všetky súčasti zmluvy Dušan sľúbil odoslať na určenú adresu v ten istý deň. Preto sa po rozlúčení ponáhľal do firmy zapísať nového klienta.

"Dobrá práca. Duško, za tak krátky čas sa ešte nikomu nepodarilo získať nového klienta. A ešte takej vysokej bonity. Môžeš čakať pekne vysokú odmenu. A mohol by si dávať školenie kolegom," chválil ho majiteľ firmy.

"To si nemyslím. Bola to len taká jednorazová tutovka. Mám pocit, že aj keď sa nepoznali, za tento úspech môžem poďakovať svojej od dnes drahej ex manželke," nahlas uvažoval Dušan.

"To mi nedáva zmysel," oponoval mu šéf.

"To je síce pravda, ale občas sa dejú veci, ktoré zem, ani nebo nevysvetlí. Berme to ako fakt a nehľadajme v tom žiadnu logiku," uzavrel debatu Dušan.

Podvečer, ako z času na čas zvykol, sadol si za volant svojho auta a išiel sa len tak povoziť. Nebol z tých, ktorí dávajú svojim "približovadlám" kdejaké mená. Pre neho to bol len prostriedok, ktorý ho vždy spoľahlivo prepraví z bodu A do bodu B. A hlavne rýchlo.

"Už by som sa mohol otočiť a vrátiť sa späť," hovoril si Dušan odbočujúc k benzínovej stanici.

S plnou nádržou odstavil auto na parkovisko a zašiel do reštaurácie. Objednal si neskorú večeru, k tomu štrúdľu a pečený čaj. Vyjedajúc z neho ovocie zaregistroval, že už druhý raz okolo jeho stolu krúži žena vo vyzývavom oblečení.

"Azda nevyzerám tak biedne, že už sa prostitútky okolo mňa točia," uvažoval Dušan, keď pomaly kráčal k zaparkovanému autu.

Nasadol, no dvere sa mu nepodarilo pribuchnúť. Rukou ich pridržala žena, ktorá sa okolo neho obšmietala už v reštaurácii. Dušan ani nebol prekvapený, že ju vidí. Bublalo v ňom rozhodnutie slušne, ale dôrazne sa jej zbaviť.

"Slečna prepáčte, mohli by ste pustiť tie dvere? Odchádzam," vyslovil Dušan jasnú požiadavku.

"Môžem si prisadnúť? Nie som drahá," ponúkala svoje telo žena opierajúca sa o dvere.

"Prepáčte, nemám záujem," povedal Dušan dôrazne.

"Som ochotná pristúpiť aj na zľavu. Fajka za..." začala prostitútka predostierať svoju cenovú ponuku.

"Nechcem žiadny sex. A tobôž nie s vami. Odchádzam," vyjadril sa Dušan už tvrdo, no v tej chvíli na jeho ľavú ruku dopadli prvé slzy.

Bolo ich čoraz viac a Dušan zmätene žene vykladal, že na sex s prostitútkou nie je odkázaný. Ona mu niečo vysvetľovala, no kvôli vzlykotu nevydala ani jediné zrozumiteľné slovo. Na Dušanovu poznámku, nech nehrá divadlo, že ho aj tak na sex neuhovorí, začala plakať ešte intenzívnejšie.

K parkovisku sa v tej chvíli blížila modrá škodovka a preto Dušan žene povedal, aby rýchlo nastúpila a odomkol dvere spolujazdca. Keď si spokojne sadla, povedal jej: "Platí, čo som povedal – žiadny sex nebude. Len sa hanbím, že mi pri aute v noci stojí plačúca žena."

"Ďakujem. Vážim si to a beriem na vedomie. Už nebudem viac samu seba ponižovať. Volám sa Serena," predstavila sa.

"Len nepovedzte, že Williamsová," s nádychom irónie odpálil pomyselnú loptičku Dušan.

"To nie, ale otec túto čiernu tenistku z Ameriky obdivoval. Odtiaľ to moje meno. No dnes mi už na meno nevie prísť. Vyhodil ma z domu," začala mu Serena vykladať o svojom trpkom osude.

Kým jej žila mama, všetko bolo v poriadku. Po jej náhlej smrti sa otec veľmi zmenil. Partia jeho kumpánov chodila k nim domov pravidelne hrávať karty. Raz večer otec za ňou prišiel do izby s tým, že už nemá peniaze. Fero mu vraj požičia, ak mu na chvíľu roztiahne nohy. Serena prestrašene ušla z domu a vyspala sa u kamarátky. V tú noc sa rozhodla, že nadobro odíde z domu.

"Tak si choď, ty sprostá. Tu sa aspoň máš kde vyspať. Mohli by sme byť dobrou dvojkou. Občas by si si užila s niekým ´rýchlovku´ a ja by som hral karty. Delili by sme sa pol na pol. A v tom veľkom meste budeš iba kurvu robiť," nakričal jej otec na rozlúčku.

"To je možné, ale platiť za to budú mne a nie tebe," vyštekla na neho Serena a pobrala sa na rýchlik.

Serena sa Dušanovi priznala, že otec mal vo svojej podstate pravdu. Riadnu prácu si nenašla, brigádu len z času na čas. Naposledy žila s jedným takmer 80-ročným dedom asi tri mesiace. Starala sa oň a čo sa týka sexu, nemal prakticky žiadne požiadavky. Občas ju pohladil, spolu pozerali maximálne erotické filmy.

"Dnes sa vrátil, sú už dve hodiny po polnoci, takže včera prišiel jeho syn z Portugalska. A keď zbadal, ako ma starký pohladkal po zadku, nakričal na mňa. Následne zistil, že nepracujem v žiadnej agentúre a nemáme podpísanú zmluvu o starostlivosti. Dal mi dve hodiny na to, aby som sa zbalila. A potom ma vyhodil z domu ako prašivého psa," smutne sa Dušanovi sťažovala Serena.

Utrela si z tváre posledné kvapky sĺz a Dušan si až teraz uvedomil, že Serena je vskutku pekná mladá žena. Súmerná štíhla postava, štíhle nohy. V tej chvíli dostal nápad. Bez toho, aby čokoľvek povedal, naštartoval a nasmeroval si to späť do Bratislavy. Keď vystupovali z auta, povedal jej, že teraz už nič nevyriešia. Vyspí sa v obývacej izbe a keď vstanú, porozprávajú sa.

"Samozrejme, budem rešpektovať všetky tvoje rozhodnutia," spokojne odpovedala Serena a Dušan si uvedomil, že mu odrazu začala tykať.

Dušana okolo jedenástej zobudila Serena pobehujúca v kuchyni. Rýchlo sa osprchoval studenou vodou, oholil a presunul sa späť do spálne. Obliekajúc sa rozmýšľal, čo jej má vlastne povedať, aký ortieľ nad ňou vynesie. Do kuchyne vošiel upravený s veselým pozdravom.

"Dobré ránko. S tými raňajkami si sa nemusela unúvať. Isto si sa natrápila, kým si všetko našla," zhodnotil Dušan jej snaženie.

"Keby som vedela, kde máš uložený hriankovač, nachystala by som niečo lepšie. Aj do obchodu by som odbehla pre čerstvé pečivo, ale v noci som si nevšimla, či sú niekde nablízku potraviny. Ale teraz už jedz. Dobrú chuť," popriala mu a spolu s ním zasadla za stôl.

Na otázku, akú chce kávu, jej Dušan vysvetlil, že on pije na raňajky čaj a uvarí ho sám. Serena si má vybrať, na aký má chuť. V ponuke má ovocný, zapekaný, čierny, zelený, ale aj biely či žltý. Každý má iný spôsob prípravy, podávania a, samozrejme, aj inak chutí.

"V tejto oblasti som nevzdelaná. Budeš ma to musieť, ak tu môžem ostať, naučiť. A pri pohľade na vybavenie tvojej kuchyne sa budem musieť naučiť postupy vo viacerých oblastiach. Doma som žila v skromných pomeroch a v Bratislave som sa presúvala z miesta na miesto," Serena obhajovala svoju nevedomosť.

"To sa časom poddá. V prvom rade by sme mali zájsť pre tvoje veci. Kde ich máš odložené?" opýtal sa Dušan ako keby to bola úplná samozrejmosť.

"Na železničnej stanici. Nemusíš tam ísť so mnou. Nejako si poradím. Povedz radšej, čo mám uvariť na obed. Ak to zvládnem, rada ho nachystám," núkala sa Serena.

"Vieš čo, urobíme to inak. Dnes ťa pozývam na obed do reštaurácie a hodíme reč o tom, ako by sme mohli spolu fungovať. Ak nám to bude obom vyhovovať, skúsime to spolu. Nechám ti kľúče od bytu a stretneme sa o trinástej V modrej hviezde pod hradom. Trafíš tam sama alebo mám pre teba prísť?" opýtal sa Dušan.

"Bola by som radšej, keby sme tam išli spolu," opatrne riekla Serena.

Keď zasadli k stolu a objednali si, začali sa baviť o tom, za akých podmienok by im spolu mohlo byť dobre. Dušanovou prvou podmienkou bolo, že si Serena nájde prácu. Aspoň brigádu, aby nebola od neho finančne závislá. A to v krátkom čase Serena splnila. Jej kamarátka ju zamestnávala ako čašníčku na zmeny. A tak sa začal ich plnohodnotný spoločný život bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom bavili o jej minulosti.

Dušan niekedy pracoval z domu, inokedy bol v kancelárii. Z času na čas chodil aj na služobné cesty. Serena, tak to často bolo, do práce chodila práve vtedy, keď bol Dušan doma. Dosť ho to trápilo a preto sa raz rozhodol hodiť na túto tému reč.

"Máš právo ísť kamkoľvek, stretávať sa s kýmkoľvek a navštíviť kohokoľvek. Páčilo by sa mi ale, keby si viac času trávila so mnou," vyslovil svoje prianie Dušan.

"Jedno jednoduché riešenie poznám. Prestanem pracovať a budem pripravená plniť kedykoľvek každé tvoje prianie. Je tu len jeden maličký problém. Budeš mi ale musieť dávať mesačný príspevok na žitie. Ja, ako si si určite všimol, už dávno nie som chudiatko sediace za pecou," povedala Serena nežne sa túliac k Dušanovi.

"Nechcem, aby sme sa rozvadili, nechcem ani to, aby si prišla o svoju prácu. Pokúsme sa nájsť nejaký kompromis," navrhoval Dušan mysliac na príčiny rozchodu s Tamarou.

"Máš pravdu. Ak budeš chcieť, aby sme niekde išli spolu, povedz mi to vopred. A ja sa budem snažiť zariadiť si svoje povinnosti tak, aby som mohla ísť s tebou," reagovala Serena na vypočutý návrh.

"A vieš, že o jednej takej akcii viem. V sobotu som pozvaný na oslavu šesťdesiatky svojho najvyššieho šéfa. Bol by som rád, keby si išla so mnou. Bude to skvelý začiatok nášho nového spoločenského života," prišiel Dušan s okamžitým nápadom uvedomujúc si, že Serene už sebavedomie nechýba.

V sobotu poobede Serena vybehla nahá zo sprchy, dala Dušanovi rýchly bozk a opýtala sa ho, čo si má obliecť. Po vysvetlení, že to má byť športová elegancia, vbehla do spálne. Dušan ju vystriedal v kúpeľni.Vyšiel z nej oholený, navoňaný. Serena mu nachystala oblečenie, aby spolu ladili.

"A aký dar máš pre oslávenca nachystaný?" opýtala sa Serena.

"Žiadny. Majiteľ firmy sa vyslovene vyjadril, že žiadne dary neprijíma. Ide mu iba o stretnutie s priateľmi," vysvetľoval Dušan.

Keď nasadli do taxíka, Serena vyzvedala, kam to vlastne idú a kedy tam budú. Mladý taxikár jej vtipne odpovedal: "Budeme tam, až tam budeme."

Stretnutie v športovom klube bolo skutočne neformálne. Privítal ich syn majiteľa firmy so svojou priateľkou a poprial dobrú zábavu. Po čase sa Dušan oddelil od Sereny, ktorá sa začala baviť s doma ženami. Povedal jej, že ide pozdraviť niektorých obchodných partnerov. Kráčajúc k nim ho jeden kamarát stiahol za roh?

"Dušan, už dlho čakám, kým budeš konečne sám. S kým si to tu prišiel? Vieš, že je to obyčajná kurva? Nešliape síce chodník, ale v konečnom dôsledku poskytuje tie isté služby," upozorňoval ho kamarát Tóno.

"Mrzí ma, že si poznal jej bývalé ja. Teraz je už iná. Viem, čo robila, ako žila. Odkedy je so mnou, zmenila sa a ja ju kvôli minulosti nesúdim," bránil Dušan Serenu.

"Kamarát môj, ak je pre teba minulosť posledné dva týždne, nepoviem už ani slovo. Spoznal som ju pred mesiacom a boli sme spolu už trikrát. V posteli je skutočne trieda a dohodnutí sme aj na pondelok," informoval ho Tóno.

"A ja sprostý som jej povedal, že nechcem, aby prišla o svoju prácu. Netušil som, že sa nezmenila. Poď prosím ťa so mnou, idem sa s tou osobou rozlúčiť," požiadal Dušan kamaráta.

Keď ich Serena zbadala, takmer padla na zem ako ranená srnka. Oprela sa o stôl a prosila o odpustenie. Vraj sa to už nebude opakovať. Preruší všetky kontakty s ľuďmi, ktorí ju na platený sex nahovárali. Bude už sedieť iba doma a ani na krok sa bez Dušana nepohne.

"Prepáč, už ti neverím. Dal som ti šancu, no ty ma sprosto podvádzala. Keď si už raz okúsila chuť ľahko zarobených peňazí, inak už nechceš žiť. Odíď! O dve hodiny prídem domov a teba už v byte nechcem vidieť. Kľúče mi vhoď do poštovej schránky a môžeš môjmu kamarátovi v pondelok vykladať, že aj ja som ťa z bytu vyhodil ako prašivého psa," znechutene sa Dušan otočil a odkráčal preč dúfajúc, že toto jeho posledné prianie Serena do bodky splní.

Ján Szabó